Štátne orgány, demokracia a občianska spoločnosť
Obmedzený režim pôsobnosti, v ktorom funguje odvolaná vláda po strate dôvery parlamentu, otvára veľké množstvo praktických otázok a interpretačných problémov, a to tak vo vzťahu k právomociam vlády samotnej, ako aj vo vzťahu k režimu jej spolupráce s hlavou štátu. Pri relatívne dlhom pôsobení takejto vlády sa zároveň otvára otázka, kým a ako je kontrolovateľná, čo je otázka siahajúca až k samotnej filozofii našej formy vlády a ústavného systému. Rovnako tak je v súčasnosti aktuálnou otázka, či (prípadne do akej miery) je vhodné prostredníctvom nástrojov priamej demokracie vstupovať do procesov vyplývajúcich z aktov zastupiteľskej demokracie (z volieb), osobitne z pohľadu skracovania volebného obdobia parlamentu referendom.
Občianska spoločnosť sa historicky vyvíja, pričom vývojom prechádza aj vnímanie občianskej spoločnosti, jej úloh a funkcií, ktoré pre demokratický a právny štát plní. Pre právo a právnu vedu je zjavné, že občiansku spoločnosť tvorí spoločenstvo osôb, vzťahov, ako aj celá spleť právne relevantného konania i nekonania, vrátane uvedomovania si „individuálneho“ i „spoločného“ v najširšom kontexte. Zároveň je stále aktuálnejšou teoreticko-právna, filozoficko-právna i ústavno-právna otázka, aké právne podmienky je potrebné pre občiansku spoločnosť v štáte nastaviť, či garantovať, aby sa rozvíjala v jej slobodnom a nezávislom rozmere.
Garanti sekcie:
doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD.
JUDr. Stanislav Gaňa, PhD.